Najsevernejšie mesto sveta, dokážete vysloviť jeho názov?

Špicbergy

Prichádzame do najsevernejšieho mesta na svete, ktoré má nad 1000 obyvateľov. BUBO má opäť vybratý najlepší hotel v meste, a tak už len samotný čas strávený na hoteli môže byť pre niekoho zážitkom. Výborná reštaurácia Nansen, malý pub s dobrou kuchyňou a miestnym čapovaným pivom z najsevernejšieho pivovaru na svete. Máte chuť sa zrelaxovať, čaká tu na vás sauna a jacuzzi.

Vo vstupnej hale vás privíta ľadový medveď a nezabudnite sa vyzuť, pretože tu na Špicbergoch je to zvyk, ktorý je zakotvený v baníckej tradícii mesta. Mesto bolo založené v roku 1906 Američanom Johnom Munroe Longyearem, ktorý pochádzal z Bostonu a pracoval v spoločnosti Arctic Coal Company of Boston. V minulosti sa volalo Longyear City po jeho americkom zakladateľovi. No bolo neskôr odkúpené Nórmi a práve oni pozmenili názov mesta, keď namiesto city začali používať byen, čo v preklade z nórčiny znamená mesto. V roku 1916 sa tu začalo ťažiť uhlie, pričom ťažbu prevádzkovala firma Store Norske Spitsbergen Kulkompani. V súčasnosti je v okolí mesta v prevádzke iba jedna baňa, číslo 7. Baňa číslo 3 bola využitá pre globálnu semennú banku, tak ako bolo spomenuté v predošlom BUBO fóre. Ostatné bane sú mimo prevádzku a nachádzajú sa v tesnom susedstve domov tohoto mesta. Mesto je správnym sídlom a sídli tu syssleman, ktorý vykonáva v mene Nórskeho kráľovstva správu nad Špicberským súostrovím a ostrovom Jan Mayen od roku 1920, kedy bola podpísaná Špicberská dohoda. Neskôr v roku 1925 bolo územie ostrovov oficiálne pričlenené k Nórsku, aj keď naďalej platia pravidlá podpísané v zmluve o Svalbarde. Mesto bolo počas druhej svetovej vojny zničené Nemcami a po jej skončení opäť obnovené. Dnes je Longyearbyen najsevernejším mestom, ktoré má nad 1000 obyvateľov na svete. Presnejšie ich dnes v ňom žije niečo približne okolo 2144. No na Špicbergy sa chodí žiť iba na niekoľko rokov. Priemerne tu ľudia zostávajú 5–6 rokov a potom sa vracajú na pevninu. Výnimkou sú ľudia čo tu žijú viac ako 15 rokov.

Zaujímavosťou je, že je tu zakázané zomrieť a už vyše 70 rokov sa tu nepochováva. Všetko je to kvôli permafrostu, ktorý má za následok, že sa tu telá nerozkladajú, a tak by spolu s nimi mohli prežiť aj nebezpečné vírusy. Ak je niekto už starý, tak ho prevezú na pevninu, ak je niekto vážne chorý, tak ho prevezú tiež. No ak tu predsa len niekto zomrie, jeho telo tu neostáva a je poslané do Nórska.

Nie len zomrieť, ale aj narodiť sa tu je zakázané. Budúce mamičky sú v siedmom mesiaci prevážané na pevninu, jednak pri komplikovanom pôrode nemá nemocnica dostatočné vybavenie. No tak isto je tu problém v tom, že Svalbard je síce Nórske zámorské územie, no na základe zmluvy z roku 1920 si na neho môžu nárokovať aj iné krajiny, ktoré túto zmluvu podpísali. A tak je tu problém s občianstvom, ktorému sa Nóri snažia vyhnúť prevozom na pevninu.

Skoro všetko, čo v tomto meste nájdete, je najsevernejšie na svete. Či už je to pumpa, banka, univerzita, pivovar, kostol, reštaurácia. Jednoducho aj preto bude vaša cesta spolu s BUBO do tohoto mesta unikátna. My vám, samozrejme, spravíme rezerváciu v najlepšej reštaurácií Longyearbyen. Tak isto s vami spravíme logickú prehliadku mesta, v ktorej sa dozviete pútavé informácie z miestnych výborných múzeí venovaných Špicbergom a polárnym expedíciám. Prejdeme sa k hranici mesta, kde nás upozorní značka s ľadovým medveďom, že za ňu ísť bez pušky je nezákonné. No miestni obyvatelia tvrdia, že pravdepodobnosť, že by vás pred touto značkou napadol medveď je nižšia ako pravdepodobnosť, že vás zrazí auto na ceste medzi letiskom a Longyearbyen. Keď uvidíte koľko tu jazdí áut, pochopíte. Pripravenú máme pre vás aj úžasnú túru po okolí mesta, kde využijeme skúseného miestneho sprievodcu s puškou, vďaka čomu si užijeme tie najkrajšie výhľady a dáme si trošku do tela. Tak čo, už balíte kufre na náš najbližší termín?